Prečo vlastne milujem/e knihy

Článkov na tému: prečo by sme mali čítať knihy, nájdeme na internete nespočetné množstvo. Určite ste si pár takých prečítali už aj vy a narazili ste v tom prípade na konkrétne zoznamy údajných pozitívnych vplyvov, ktoré čítanie kníh prináša do ľudského života. Lenže čo z toho, keď ten-ktorý človek nemá jednoducho ku knihám žiadny vzťah a silno pochybujem, že po prečítaní podobne ladeného článku by sa zrazu len tak stal knihomoľom (možno sa mýlim, česť výnimkám :)). Na druhej strane, položil si už niekto, kto sa naozaj považuje za milovníka kníh, niekedy otázku, prečo tomu tak je, resp. čo mu čítanie prináša do jeho všedného života? 

Pochopiteľne, bolo by zvláštne a možno aj trochu sebecké, keby som sa v tomto článku obmedzila len na dôvody, ktoré ja považujem za tie pravé, keďže každý z vás to môže pociťovať úplne inak. Ale myslím si, že väčšina knihomoľov sa v tomto článku určite aspoň sčasti nájde :)

Čo sa týka mňa, priznám sa, že ako malá som až tak k čítaniu kníh ešte neinklinovala, hoci už od detstva sa mi smiali, že tá klasická vôňa novej knihy mi nikdy nedala pokoj a prvá vec, čo som v prípade držania knihy v rukách urobila, bolo ovoniavanie jej strán, a to kľudne aj opakovane. Nakoľko mi táto moja "úchylka" ostala aj dodnes, verím, že v tom nie som sama :) Postupom času, konkrétne na strednej škole, som si stále nedokázala nejako vybudovať lepší vzťah ku knihám, mala som pocit, že ma v tom odrádza povinné čítanie, ktoré je na školách vyžadované. Keď ma jednoducho nejaká kniha neoslovila a bola som nútená i napriek tomu ju čítať, absolutne sa mi to zhnusilo a nadšenie z kníh sa neobjavovalo. Keď už som však nejako krvopotne zo seba dostala nejaký ten referát o povinne prečítanej knihe, mala som väčšinou pozitívne hodnotenia, čo ma samozrejme vždy potešilo. Láska ku knihám sa u mňa začala prejavovať až niekedy na vysokej škole, keď sa síce našli aj obdobia, kedy som na prečítanie nejakej tej beletrie nemala absolutne chuť, ani síl, avšak akonáhle skončilo skúškové obdobie, nevedela som sa dočkať, kedy si nejaký príbeh prečítam. Takže toľko v krátkosti k tomu, ako som sa postupne zaradila medzi knihomoľov :) 

A prečo vlastne milujem/e knihy?

Aj na túto tému som už objavila celkom dosť názorov, s ktorými sa viac-menej stotožňujem. V dnešnom hektickom svete, kde dominuje predovšetkým stres, rýchly spôsob života a elektronika, sú už skôr vzácnosťou ľudia, ktorí si nájdu na knihu čas a dokážu sa skutočne vžiť do čítaného príbehu. A práve toto je jeden z dôvodov, prečo milujeme knihy. Neviem, či by som to nazvala priamo "útek od reality", ale však keby aj, niečo na tom pravdy určite bude. Ja osobne sa viem do príbehu veľmi vžiť, niekedy mám pocit, akoby som bola jeho priamou súčasťou (čo mávam potom problém pri čítaní detektívky alebo psychotrilleru, keď sa následne bojím vyjsť z dverí čo i len na chodbu v byte :)). 

Ďalšia skutočnosť, pre ktorú ja tak milujem knihy je tá pohoda, ktorú si viem vytvoriť, či už je za oknom vietor, búrka, zima alebo leto. Ku knižnej pohode u mňa patrí aj šálka kávy alebo dobrého čaju, a v tejto kombinácii je pre mňa kniha zárukou dobrého relaxu. 

Možno sa niekto z vás už stretol aj s názorom, že čítanie kníh nám prispieva k rozširovaniu slovnej zásoby, ako aj k lepšiemu vyjadrovaniu. Neviem, či by som túto skutočnosť dokázala aplikovať aj na seba, asi by to museli posúdiť iní ľudia v mojom okolí. V každom prípade je už o mne dosť dlho známe, že rada píšem, keďže už na škole som mala k slohom celkom pozitívny vzťah, čo nie je zas také bežné :) Aj z tohto dôvodu som sa po dlhom čase zvažovania rozhodla a odhodlala založiť si vlastný blog a podeliť sa s vami o moje pocity z prečítaných knižiek a občas vyprodukovať aj nejaký ten článok, ktorý by vás mohol aspoň trošku zaujať :) 

K tejto téme by som ešte chcela dodať jednu vec. Dosť často sa stretávam s názorom, že ľudia jednoducho nemajú čas na čítanie kníh. Keďže už nie som študent, ale pracujúca, súhlasím s tým, že ani zďaleka už nemám toľko voľného času, ako tomu bolo počas bezstarostných študentských čias, kedy mojou jedinou starosťou bolo, či mám pred skúškovým obdobím učebný text vyfarbený dostatočným množstvom všelijakých neónových farieb :) Samozrejme sa k tomu pridá často ešte aj únava, a keď oči nedovolia čítať, všetko je stratené. Vždy sa však snažím nájsť si na knihu aspoň trochu času a energie večer pred spaním a verte tomu, zaspáva sa mi veľakrát omnoho lepšie. V tom okamihu je jediným mojim problémom len to, že vždy sa chcem obmedziť len na prečítanie jednej kapitoly a nakoniec ich je trošičku viac. Ale túto vec určite pozná väčšina z vás :) 

A aby som to tu už zase príliš zbytočne moc nerozoberala, na záver chcem len povedať, že aj ja predstavujem akýsi vzor v tom, že nezáleží ani tak na tom, či ste si už od detstva vytvorili nejaký vrúcny vzťah ku knihám (hoci samozrejme nespochybňujem to, že je vhodné, aby rodičia dieťa viedli k čítaniu kníh), ale knihomoľom sa môžete stať hocikedy a v hocijakom veku. Stačí len, aby ste tomu dali šancu, vyčlenili si kúsok svojho času a zistili, že knihy nepredstavujú len bezduché popísané stránky v nejakom obale, ale skrývajú v sebe omnoho viac a dokážu váš život skutočne obohatiť.